Audio verzia článku trvá 8 a pol minúty
Varovanie: v tomto článku sa nachádza slovo, ktoré môže byť niekým vnímané ako vulgárne.
Sokrates a matematika
Ak vezmeme doslovne Sokratov výrok, „Viem že nič neviem“, vyjde nám, že sám seba logicky vyvracia – ak niekto nevie nič, tak nemôže vedieť ani to, že nevie nič. Dokonca aj tvrdenie, že niekto nevie, že nič nevie je logicky v poriadku iba zo strany iného pozorovateľa. Ak to totiž niekto povie sám o sebe, opäť už niečo vie (vie, že nevie, že nič nevie) a teda nie je pravda, že nič nevie. Výrok „viem, že nič neviem“ je teda z pohľadu formálnej logiky neplatný.
Z pohľadu matematiky veľkých čísiel je však paradoxne zase veľmi blízko k pravde. Ak množstvo informácií, čo vieme, označíme ako v a zároveň celkové množstvo informácií vo vesmíre x považujeme za také veľké, že sa blíži k nekonečnu, potom bez ohľadu na veľkosť v sa bude pomer v/x limitne blížiť k nule a teda v proporciách vesmíru nevieme reálne naozaj nič.
Keďže Sokrates bol filozof a nie matematik, je namieste predpokladať, že jeho výrok má význam viac koncepčný, ako doslovný. Ak by sme však chceli urobiť radosť aj priaznivcom formálnej logiky, môžeme výrok preformulovať na „Viem, že hovno viem“, čím definitívne získava nadčasovú platnosť a kvalitu.
Čo má zmysel vedieť
Po matematickom odvodení faktu, že vieme h…., sa môže objaviť otázka či teda vôbec má zmysel snažiť sa niečo vedieť, keď aj tak to z pohľadu vesmíru bude stále h….. Žijeme však v prostredí, kde určité informácie pre nás stále hodnotu a úžitok majú – a teda odpoveď na túto otázku je zrejme áno. S tým zároveň vyvstáva ďalšia praktická otázka – ako si to svoje h…. čo najlepšie vyskladať. Kedysi, keď sme ešte nemali na dosah toľko informácií, sa hovorilo, že treba vedieť z niečoho všetko a zo všetkého niečo. Poďme sa na to pozrieť dnešnou optikou:
Zo všetkého niečo
Hovorí sa tomu aj ‚všeobecný prehľad‘. Väčší zmysel, než memorovať ľahko ‚vygúgliteľné’ detaily má orientovať sa v kontextoch (história, umenie, prírodné vedy, psychológia, filozofia, …). Človek sa potom môže zapájať do diskusií aj keď nie je v danej oblasti expertom. Samozrejme treba vedieť aspoň tie podstatné veci – je rozdiel nevedieť kedy bola bitka pri Waterloo a nevedieť čo je to Waterloo, prípadne čo je to bitka. Proste povrchnosť v pamätaní nepôsobí tak hlúpo, ako povrchnosť v chápaní.
„Je lepšie mlčať a nechať ľudí myslieť si, že ste idiot, ako prehovoriť a potvrdiť to.“ R. Dangerfield
Tiež je užitočné poznať konverzačnú (‚PR‘) hodnotu informácií – napr. vedieť dobrý vtip je väčšinou užitočnejšie ako vedieť štruktúrny vzorec kyseliny sírovej. /Pre fanatikov:
Z niečoho všetko
Tu sa bavíme o oblasti našej expertízy (alebo majstrovstva). Práve úroveň expertízy odlišuje jednotlivca od davu a spravidla rozhoduje o jeho finančných príjmoch (ak po dedkovi z Ameriky nezdedí miliardy) a spoločenskom statuse. Pritom oblasť majstrovstva sa nemusí úplne zhodovať s profesiou – môže to byť len určitý dôležitý aspekt danej profesie. Napr. skvelý manažér môže byť lepší ako iní manažéri majstrovstvom (úplným alebo čiastočným) v komunikácii, v odhadovaní ľudí, v identifikovaní príležitostí a pod. Všeobecne je užitočné pracovať nielen na oblasti majstrovstva, ale čiastočne aj na súvisiacich oblastiach – napr. husľový virtuóz sa môže stať oveľa slávnejším, ak zapracuje na svojej osobnej charizme a komunikácii s médiami.
Kľúčový je tu výber oblasti, ktorej sa rozhodnete venovať do hĺbky. Mala by spĺňať aspoň tieto kritériá:
- Máte na ňu talent/predpoklady – výrazne to zvyšuje šance, že v nej dosiahnete vysokú úroveň, ak sa jej budete dlhodobo a vytrvalo venovať. Ideálne je odhaliť svoje talenty čo najskôr, typické prístupy sú:
– skúšanie rôznych oblastí (napr. športov, hudobných nástrojov,…)
– rôzne metódy testovania osobnosti, pohybových schopností, IQ, kreativity, …
– načúvanie intuícii („toto je pre mňa to pravé“)
Potenciálom je obdarený každý, alebo takmer každý a kto sa javí ako bez talentu, ten ho zrejme v sebe neobjavil, alebo ho nerozvíjal. - Baví vás – robiť niečo, čo človeka nebaví a nevidí v tom zmysel, dlhodobo nestojí za žiadne peniaze. Naopak, ak vás niečo baví, máte väčšiu šancu vydržať v tom – dosiahnuť majstrovstvo totiž aj pri talente vyžaduje vééééľa úsilia (niektoré teórie ho odhadujú na ~10 000 hodín). Súvisí to aj s predchádzajúcim bodom, lebo niečo, čo človeku ide a je v tom lepší ako ostatní, ho spravidla aj baví.
- Prináša úžitok čo najviac ľuďom – akokoľvek ste v niečom dobrí, ľudia vám za to nebudú platiť ak to pre nich nemá hodnotu (a môže to byť aj hodnota emočná, za ktorú sa obvykle platí viac ako za hodnotu racionálnu). Tento bod treba vyhodnotiť/odhadnúť aj z pohľadu budúcej perspektívy, t.j. či bude platiť napr. aj o 10 rokov.
Dá sa očakávať trend, že šírka oblastí expertízy jednotlivcov sa v technologickej oblasti bude stále zmenšovať, pretože množstvo informácií sa vo väčšine oblastí zväčšuje. Napríklad už dnes v podstate nie sú experti na celú oblasť umelej inteligencie, ale skôr na jej konkrétne aplikácie ako strojové učenie sa, spracovanie prirodzeného jazyka, interakcia systémov s človekom, atď.
Na záver týchto serióznych úvah ešte trochu tematického humoru:
