STO odtieňov čiernej

…príbeh z tmy

Sklamem toho, kto tu očakával niečo temno-šteklivé. Nie, že by som niečo také nevedel napísať, ale tu chcem zdieľať svoje zážitky a skúsenosti z pobytu v tme.
/Zhrnutie pre minimalistov, netrpezlivých, zaneprázdnených a lenivých je na konci/

Už dávnejšie som zaregistroval „módnu vlnu“ pobytov v tme s tým, že raz by to mohlo byť zaujímavé aj pre mňa. Nedávno tam bol kamarát, takže som mohol získať referencie z prvej ruky a rozhodol som sa, že idem do toho. Zarezervoval som si týždeň v priebehu jarného pôstu.

Tma sa nachádza v jednej dedinke pri Trnave. Prišiel som tam v utorok večer a pani Mária, ktorá tmu prevádzkuje, mi ukázala priestor, v ktorom som mal stráviť niekoľko nasledujúcich dní. Išlo v podstate o jednoizbový byt s kuchyňou s väčším priestorom na cvičenie alebo pohybové meditácie. Kúpeľňa so záchodom, sprchou a samozrejme umývadlom. Veľké zrkadlo nad umývadlom mi pripadalo ako recesia. Bola tam ešte jedna miestnosť – kotolňa, kde som si odložil veci, ktoré počas pobytu nebudem potrebovať (vrátane mobilu). V strede bola malá chodba, z ktorej sa dalo vstúpiť do všetkých miestností. Vypínače sú buď znefunkčnené vykrútením žiarovky, alebo zakryté drevenou doskou, takže výhovorka „náhodou som si zapol svetlo“ nehrozí a ani alternatívna „pri tai-chi meditácii som náhodou nasmeroval celou silou vedený prierazný úder presne do dosky pred vypínačom“ nepôsobí dôveryhodne. Dvere sú zamknuté, ale visí na nich kľúč, takže ak sa inak nedá, máte možnosť kedykoľvek vyjsť.

Mária mi vysvetlila všetko potrebné a zodpovedala moje otázky. Dala mi tiež k dispozícii malý diktafón, aby som si mohol zaznamenať svoje viac či menej hodnotné myšlienky a tiež možno aby po mne na pamiatku aspoň niečo zostalo a mohlo sa z toho urobiť ďalšie pokračovanie Blair Witch. Keď odišla, popozeral som si priestor presnejšie a snažil sa dostať do hlavy jeho vizuálnu podobu. Po večernej údržbe som zhasol posledné svetlo v kúpeľni a tma začala.

/Skôr ako budem pokračovať v deji, je treba povedať čo v tomto prípade znamená TMA. Nie je to ako keď doma zhasnete svetlo a prípadne aj zatiahnete rolety. Tam stále ešte vidíte nejaké obrysy stien a nábytku, keď si oči zvyknú. Tu je to naozaj 100% tma a nevidíte nič, ale že úplne NIČ. Iba tých 100 odtieňov čiernej, ktoré sú všetky rovnaké. Priestor je dokonale svetelne utesnený – nejaké „zbytkové“ svetlo tam možno bude, ale hlboko pod citlivosťou vašich očí. Utesnený je čiastočne aj zvukovo – ak „napnete“ uši, môžete slabo počuť nejaké zvuky zvonka ako kikiríkanie kohúta, spev vtákov, v diaľke prechádzajúce auto a rôzne neidentifikované zvuky./

Takže späť na utorok večer. Nejako po hmate som sa pomaly a opatrne dopracoval z kúpeľne do izby a rozhodol sa ísť spať (ráno máš vyššie IQ ako večer, či ako sa to hovorí). Neviem aké som mal v stredu ráno IQ, ale keď som sa zobudil, otvoril oči a zistil, že to nemá žiadny účinok, dostal som ľahký záchvat paniky. Podvedomie využilo moju rozospatosť a tak silne, ako len vedelo, ma nabádalo, aby som okamžite otvoril dvere a vypadol – zrejme som mu nie dosť jasne vysvetlil, do čoho to ideme. Ťažko povedať ako by to dopadlo, keby som vedel kde tie dvere sú a dokázal sa k nim rýchle dostať. Takto sa mi ho po chvíli podarilo skrotiť a ukľudniť sa. Výborne fungovalo zaspievať si.
Nasledovala ranná hygiena. Tá sa dá robiť aj potme, akurát musíte trafiť zadkom na misu a nikdy si nie ste istí, či umývate zuby sebe, alebo niekomu inému 🙂 Pri pohľade do čierneho zrkadla som sa musel usmiať. Potom cesta po hmate do izby obliecť sa a ďalej do kuchyne na raňajky – vodu s citrónom pri speve vtákov. 15m rozcvička,  čaj z termosky od Márie a späť do izby zameditovať si. A takto +- ďalej dokola až kým konečne nezaklopala Mária v rámci každodennej krátkej návštevy, počas ktorej vyvetrala a zistila ako sa mi darí. Ja som mal počas návštevy na očiach clonu a ešte aj na hlave čiapku, takže tma sa neprerušila. Keď odišla, vrátil som sa k nepravidelnému cyklickému striedaniu tých pár činností, ktoré boli k dispozícii (meditácia, cvičenie, pitie vody, čaju, trochy zeleninovej alebo ovocnej šťavy, presuny z miesta na miesto a ležanie/spanie). Spať sa vám stále nechce, cvičiť sa stále nedá, pitie čohokoľvek až tak dlho netrvá (aj keď verte, že si ho vychutnávate oveľa viac a dlhšie ako bežne), takže zostáva meditácia. Ak ste „rozmeditovaní“ – t.j. aspoň schopní udržat bez fyzickej nepohody polohu s vertikálne vzpriamenou chrbticou minimálne hodinu, lepšie niekoľko hodín, nepotrebujete riešiť čas. Proste si sadnete do lotosu a čas plynie. Ak až takí rozmeditovaní nie ste – ako napr. ja, čo dávam prednosť kratším „úderným“ meditáciám 🙂 , čoskoro zistíte, že neviete čo s načatým večerom.
Veľkým šťastím bolo, že som si so sebou zobral prenosný reproduktor s nahrávkami viacerých meditácií, ktoré som vybral skôr náhodne a nemal som ich vyskúšané. Obzvlášť keď niektoré z nich sa dajú absolvovať aj v ľahu. Práve jednu z tých ležiacich som si v stredu dal a prekvapilo ma ako silne som pri nej cítil energie (obvykle pri meditáciách toho veľa necítim). Dosť mi to pridalo motiváciu vydržať. Napriek všetkému sa čas vliekol a tak som spal aj cez deň. Vďaka tomu ma však čakala dlhá noc bez spánku. Uvedomujúc si, že tento stav bude trvať niekoľko dní, skúšal som vymyslieť ako to nejako skrátiť. Napadli mi dve veci :

• opakovať ako automat dokola menšie časové úseky (napr. cvičenie/sedenie/meditácia/ležanie/pitie)
• spomaliť sám seba ako sa len dá – zvedomiť čo najviac automatických činností

Do istej miery to zabralo (už som si aspoň vedel predstaviť, že to nejako vydržím, keď „mám systém“).

Takto vcelku v pohode prešla streda a štvrtok do Máriinej návštevy. Aj po nej sa mi dobre meditovalo a šlo to fajn. Potom spánok a ďalší deň. Ranné rituály a pokračovanie v osvedčenom systéme. Čakám, že Mária už musí každú chvíľu zaklopať …a ona nič. Keď už bol večer (vtáci nespievali), povedal som si, že je to možno zámerne, aby som sa odpútal od času a že teda počkám do soboty. V izbe bol elektrický rekuperátor/ventilátor, takže vetrať sa dalo. Tak som sa nejako prevliekol k ďalšiemu ránu (vtáci, kohút) a dúfal, že je všetko OK.

Mária prišla už podľa očakávaní, tak som sa jej spýtal, prečo v piatok nebola. A ona zahlásila, že veď piatok je dnes… Bolo jasné, že si zo mňa neuťahuje. Môj „štvrtok“ bolo iba popoludnie a večer zo stredy a spal som zrejme oveľa kratšie ako som si myslel. Z mojej radosti z toho ako super mi to ide veľa nezostalo, ale povedal som si, že aj tak mi to ide celkom fajn a tých pár dní už nejako dám. Rozhodol som sa, že skončím v pondelok podvečer, čo som Márii aj v sobotu (tentoraz už ozajstnú) povedal. Takže super, už len dva dni. V sobotu večer som našiel na reproduktore ďalšiu výbornú a hlbokú meditáciu, ktorú som si chcel v nedeľu určite zopakovať. Spánok, ranná hygiena, nedeľné raňajky s kokosovou vodou a pokračovanie v systéme. Okrem iných aj obe osvedčené meditácie so silným účinkom, spánok, zobudenie so spevom vtákov a kikiríkaním kohúta. Konečne pondelok! Chcelo sa mi ešte spať a keď som vstal, bol som skôr nervózny z toho, či už nie je veľa hodín a stihnem ešte meditácie, ktoré som si na pondelok naplánoval. Tak som sa do toho pustil, meditácie boli silné a úplne perfektné a rátal som, že to vyšlo tak akurát, odnášam si čo si odnášať mám – možno ešte nejaká hodinka, dve a šmitec. Tak sedím, rozmýšľam čo potrebujem spraviť keď prídem domov, čas plynie a plynie. A vonku je nejako podozrivo ticho. Po nejakej ďalšej hodine mi napadlo, či nie je ešte len nedeľa večer. Ale nie, to nie je možné, veď som sa zobudil na spev vtákov aj kohúta… Lenže vonku bolo stále tichšie a tichšie, vôbec to na deň nevyzeralo. A ja tam sedím kompletne pripravený, spokojný, že všetko tak super na chlp vyšlo a čakám. Začal som mať nepríjemnú predtuchu… Rozmýšľal som, že vojdem do kotolne a pozriem na mobil čo je vlastne za deň. Nechcel som to urobiť, lebo po dňoch tmy je aj malý displej pomerne silným svetlom a za istých okolností môže spôsobiť aj kolaps. Nakoniec som to už nevydržal – musel som to proste vedieť. Vošiel som do kotolne, zapol mobil, opatrne zboku sa pozrel a vidím: nedeľa, 22:00. Tak som ho zase vypol a povedal si, že OK, nejako to do pondelka dám, aj keď som bol už dosť rozhodený. Pokúšal som sa meditovať, vôbec to nešlo. Ani zaspať sa nedalo. Navyše mi začali “chodiť” dosť nepríjemné obrazy a príbehy. Pochopil som, že zostať tam ešte skoro 20 hodín bude len trápenie zvierat bez úžitku. Tak som nakoniec zapol baterku, potom žiarovku a postupne si zvykol na svetlo. Otvoril som dvere a vyšiel von. Bola noc s krásnym splnom mesiaca. Zavolal som Márii (bývajú vedľa), ktorú som žiaľ zobudil. Bola veľmi ústretová, aj keď možno trochu sklamaná z môjho neplánovaného ukončenia pobytu. Prešli sme sa, aby sa overilo, či som v stave šoférovať auto. Hlava sa mi nekrútila, všetko bolo v pohode. Pokecali sme o všeličom a okrem iného som sa dozvedel, že dnes bolo zamračené a vtáci začali spievať asi o 5 poobede …a že ten susedov kohút si kikiríka hocikedy mu napadne…

Domov som došoféroval v pohode, v noci nebola žiadna premávka. Suma sumárum som teda bol v tme niečo vyše 5 dní, čo mi nateraz stačí. Ak to tak budem cítiť, pôjdem raz možno dať aj tých 7.

Zhrnutie pre minimalistov

• pobyt v tme znamená naozaj pobyt v totálnej tme – úplné vypnutie zrakových vnemov a takmer úplné vypnutie informácií zvonka. Malo by to človeku umožniť ísť hlbšie do seba
• nemáte možnosť merať čas a plynie vám oveľa pomalšie ako v bežnom živote. Je zrejme dobré ísť tam s konkrétnym plánom ako strávite dni. Ak nie ste schopní hlbšie meditovať aspoň hodinu, alebo dať za sebou niekoľko fitness maratónov, asi vás čaká zopár „dlhých chvíľ“
• vaše podvedomie sa vás z času na čas môže snažiť presvedčiť, aby ste to ukončili. Pripravte si nejaké techniky, ktoré vtedy použijete (napr. dýchacie, zaspievať si, …)
• čúrať budete posediačky, takže na frajeriny zabudnite (týka sa najmä mužov)
• zvedomenie rutín vás spomalí (a zrýchli čas)
• ak vydržíte toľko, koľko vydržať máte, zrejme si odnesiete to, čo si odniesť máte
• neverte kohútom