Audio verzia článku trvá 4 minúty
…
Čo je naším hlavným životným produktom?
- Stromy, čo zasadíme?
- Domy, čo postavíme?
- Deti, čo vychováme?
- Firmy, čo vybudujeme?
- Peniaze, čo zarobíme?
- Moc, ktorú získame?
- Knihy, čo napíšeme?
- Ľudia, ktorých urobíme šťastnými?
- Pomníky, ktoré nám postavia?
- …?
Položili ste si už túto otázku? Aká bola odpoveď? Pre mňa so to vyjasnilo, keď som pochopil, že svojím hlavným ultimátnym životným produktom som ja – t.j. čo zo seba za svoj život urobím. My sami sme totiž to jediné za čo tu máme úplnú a bezvýhradnú zodpovednosť (či už to prijmeme alebo nie) a na čo zároveň máme najväčší vplyv cez slobodu rozhodovania. Sloboda a zodpovednosť majú byť vždy stranami jednej mince, pretože sloboda bez zodpovednosti vedie k chaosu a zodpovednosť bez slobody vedie k frustrácii a strachu.
Všetko vyššie uvedené sú vedľajšie produkty a bez kvality toho hlavného sú len pokusmi zakryť to, že kráľ je nahý. Kedysi som sa na to odmietal takto dívať, lebo mi pripadalo egoistické dávať sám sebe takú dôležitosť a dávať na prvé miesto seba a až potom ostatných. Lenže to, akým človekom sa staneme, má podstatný vplyv na všetko ostatné v našom živote. Aby sme zasadili strom, potrebujeme mať k stromom vzťah. Aby sme urobili niekoho dlhodobo šťastným, musíme byť najprv sami šťastní. Aby sme skutočne dokázali prijímať a milovať iných, musíme najprv prijať a mať radi samých seba. /Hovorí sa tiež, že nás nikto nemôže milovať viac, ako sa milujeme sami. Niečo pravdy na tom bude./ Aby sme dokázali vychovať deti, musíme im byť schopní ísť príkladom – vodu kázať a víno piť tu nefunguje. A tak ďalej…
Práca na sebe trvá celý život, pretože nech už sme na akejkoľvek úrovni, vždy je priestor na ďalší rast. Ak si dávame v živote nejaký cieľ, v prvom rade by sme si mali odpovedať na otázku akým človekom nás tento cieľ (a spôsob jeho splnenia) urobí. Pri každom dôležitejšom rozhodnutí by sme si mali uvedomovať ktorým smerom nás jednotlivé možnosti posunú ako človeka.
A k čomu sa to vlastne chceme dopracovať? Možno každý k niečomu inému a možno všetci k tomu istému. Zatiaľ neviem. Spýtajte sa to samých seba. Viem však, že v sebe máme vnútorný kompas, ktorý nám „intuitívne“ ukazuje tú správnu cestu. Preto úplne prvým a zároveň možno najťažším krokom na ceste ku kvalitnému hlavnému produktu nášho života je naučiť sa náš kompas vnímať a nenechať sa pomýliť cudzími kompasmi, ktoré sa zaň často snažia vydávať. Ak to dokážeme, už nezablúdime a môžeme sa tešiť zo všetkého, čo na svojej ceste stretneme. Stále na nás však popri ceste čakajú rôzne „neóny a veľkoplošné bannery“, lákajúce odbočiť, alebo sa aspoň zastaviť a užiť si. Vtedy okrem silného kompasu pomáha aj obklopiť sa ľuďmi, idúcimi podobným smerom a rovnakou cestou. Viacerým sa nielen ľahšie kráča, ale sa aj ľahšie spoločne odoláva nástrahám.
