Mám pre vás dobrú správu: aj v tejto chvíli sú niekde na internete informácie, ktoré majú potenciál zarobiť vám peniaze, či výrazne vám pomôcť dosiahnuť vaše rozvojové ciele. Nanešťastie mám aj zlú správu: to, že to viete, má asi takú hodnotu ako keď viete, že v desaťhektárovom močarisku sú niekde porozhadzované diamanty.

Celkové množstvo svetových dát sa v roku 2019 pohybovalo okolo 40 zetabajtov (1 zetabajt=10²¹ bajtov) a samozrejme stále rastie. Podľa vyjadrenia IBM z roku 2016 bolo 90% všetkých dát vytvorených v posledných dvoch rokoch. Podľa iných štatistík sa množstvo dát zdvojnásobí približne každé 3 roky (viď. graf). Len stiahnuť všetky dáta z internetu by pri ich dnešnom množstve trvalo rádovo stovky miliónov rokov (neskúšajte to doma, lebo máte za chvíľu plné všetky skrine aj šatník). Denne sa k tomu vyprodukujú exabajty (1018) nových dát.

Hodnota komodity spravidla klesá s jej rastúcim množstvom a z tohto pohľadu je dnes hodnota jednotlivej informácie štatisticky blízka nule. Navyše mnoho z týchto informácií má obmedzenú časovú platnosť.

Je jasné, že sme denne zaplavovaní vodopádom informácií, ktorých množstvo výrazne prekračuje našu spracovaciu kapacitu. Spolu s bezcenným balastom okolo nás väčšinou preplávajú bez povšimnutia aj tie skutočne hodnotné. Akákoľvek informácia je pre nás nepoužiteľná ak je stratená v obrovskej nespracovateľnej mase. Okrem informácie samotnej k nej teda potrebujeme ešte dodatočné kontextové informácie, tzv. metainformácie – napr. kde sa informácia nachádza, čoho sa týka („kľúčové slova“), či pochádza z hodnoverného zdroja, či je pre nás relevantná, dokedy platí, do akej miery je presná a kompletná, … Cez metainformácie sa potom dostaneme k informácii ak

  • zadáme metainformácie do vyhľadávača
  • nájdeme a sledujeme online zdroje, ktoré produkujú informácie daného druhu
  • spýtame sa nejakého umelo inteligentného chatu
  • o informáciu požiadame iných ľudí
  • zapracujeme na svojej schopnosti napojiť sa na univerzálne informačné pole
  • …

No super, tak sme sa nejako dostali k tým správnym informáciám. Lenže máme už vyhrané?  Hodnota aj tých najlepších informácií je len potenciálna a zmení sa na úžitok iba ak ich správnym spôsobom (alebo aspoň nejako) použijeme. Ak to neurobíme, informácia “v našej hlave” proste zapadne pod množstvom ďalších a bola pre nás len stratou času a energie. Typickým príkladom sú školenia, kde podľa rôznych štúdií účastníci do týždňa zabudnú 70-90% všetkých získaných informácií, ak ich neaplikujú v praxi.

If more information was the answer, then we’d all be billionaires with perfect abs.” ― Derek Sivers

Takže každú informáciu, ktorú prijímame s tým, že má byť pre nás užitočná (iné by sme v podstate ani prijímať nemali, ale realita býva iná…) musíme ihneď spracovať. Ihneď znamená ešte kým je v našej krátkodobej pamäti, nad ktorou máme kontrolu. Spracovanie môže v princípe prebiehať tromi spôsobmi:

  1. Priame použitie informácie
    • Napr. keď kolega zavolá a požiada nás o nejaký dokument, tak ho ihneď nájdeme a pošleme mu ho. Alebo keď sa dozvieme ako sa robí určitá operácia v exceli a hneď si to niekoľkokrát odskúšame, až kým sa to naučíme.
    • Informácia je kompletne využitá a už bezpredmetná (môžeme ju s pokojným svedomím nechať vymazať z krátkodobej pamäti)
  2. Zasadenie informácie do kontextu, v ktorom bude neskôr využitá
    • Napr. keď nájdeme video so zaujímavým domácim cvičením a link si odložíme k ďalším podobným s tým, že máme v pláne všetky prejsť a zostaviť si cvičebný plán.
    • Informácia ešte nie je využitá, ale jej budúce využitie bude oveľa jednoduchšie (ako keby sme si link neuložili a pri zostavovaní plánu cvičení začali riešiť “kde sakra boli tie videá”?)
  3. Rýchle vytvorenie informačného polotovaru na ďalšie spracovanie
    • Použijeme ak možnosti 1 a 2 nie sú možné (napr. z nedostatku času), alebo nie sú efektívne (vyrušilo by nás to z aktuálnej činnosti)
    • Prenesieme podstatu informácie, alebo odkaz na informáciu na externé médium s rýchlym prístupom (poznámkový blok, diktafón), prípadne užitočnú časť informácie oddelíme od okolitého balastu (napr. zvýraznením v knihe,ktorú čítame)
    • Informácia je presunutá z našej krátkodobej pamäti do externej a pripravená na budúce spracovanie spôsobom 1 alebo 2

Práve tretiu možnosť ľudia príliš nevyužívajú najmä v súvislosti s informáciami, ktoré ich “napadnú samé od seba” a po pár minútach sú zabudnuté. Pritom ich hodnota býva nezriedka vysoká. Stalo sa vám už, že ste niečo krvopotne riešili bez väčšieho pokroku a potom vám k tomu pred spaním alebo ráno po zobudení začali prichádzať myšlienky? Pravdepodobne si to pamätáte iba ak ste si tie myšlienky zaznamenali. Mne sa to zvykne stávať skoro ráno – “som zobudený” a za 30 minút mám v diktafóne (mobile) kostru nového školenia, alebo za 10 minút obsah článku do blogu. Potom spím ďalej a keď si idem záznamy prehrať, netuším čo presne v nich je… Zrejme platí tvrdenie, že mnohí úspešní “kreatívci” sú úspešní práve preto, že si svoje nápady starostlivo zaznamenávajú. A zrejme aj to, že ak nám niečo napadne (v skutočnosti k nám príde informácia) a nevyužijeme to, presťahuje sa to k niekomu inému. Takže si nenechajte nič užitočné a cenné prekĺznuť pomedzi prsty (resp. pomedzi mozgové závity).

Minimalistické zhrnutie:

  • Okolo nás sú mrte informácií, drvivá väčšina z nich je pre nás bezcenná
  • Dostať sa k užitočným informáciám vyžaduje vhodnú stratégiu a využitie technológií
  • Ak nechceme informáciu zabudnúť, treba ju okamžite spracovať – priamo použiť, zasadiť do kontextu alebo vytvoriť polotovar. Týka sa to aj informácií, ktoré nám „napadnú“ len tak.

Od inspirujsa